“Keď som vošla do sauny a sadla si na lavičku oproti nim, zdesenie na tvári môjho manžela bolo také veľké, až to bolo komické. Trochu ako prehnaná reakcia v kreslenom filme. Začala som sa smiať. Vyhodil jej nohy z kolien, ona zapišťala.”
S Krystianom sme mali za sebou šesť rokov manželstva a ja som si myslela, že sme šťastní. Možno sme nechodili nonstop s úsmevom prilepeným na tvári, ale to by bolo len nenormálne. Mali sme lepšie aj horšie dni, niekedy svietilo slnko, inokedy pršalo, ale vo všeobecnosti sme sa navzájom podporovali, milovali a nezabúdali, že o vzťah sa treba starať. Čo sa teda pokazilo, kde a kedy? Neviem…
Keď mi kamarátka z práce povedala, že môj manžel má krásnu sestru, najprv som nechápala, o čom hovorí. Akú sestru? Krystian mal dvoch bratov, ale nula sestier, dokonca ani sesternice. Medzitým si kamarátka bola istá, že ho videla s jeho sestrou, pretože on sám to povedal. Že to bola jeho mladšia sestra, ktorú vzal na večeru. Aha. Pre mňa existovala verzia, že si v tom čase robil pravidelnú prehliadku do práce.
Našiel som ich na internete. Neboli dosť opatrní na to, aby sa im z času na čas nepáčili fotky na Instagrame. V skutočnosti boli dosť drzí na to, aby ich komentovali takýmito drobnými podceneniami. Zdanlivo by nikto z nezasvätených neuhádol, čo presne majú spoločné, ale ja som hneď videl, že sa niečo deje.
Rýchlo som si uvedomila, že blondínka je vydatá. No, nebolo to zlé. Išli spolu až do konca. Teda nie trojica, ale štvorica! Jej vzťahový status na Facebooku bol jasný, jeden chlap spomedzi jej priateľov bol označený ako jej manžel. Meno sa zhodovalo, mali veľa spoločných fotografií, spred mesiaca, ale aj spred rokov.
Niekoľko dní som rozmýšľal, čo mám robiť. Krystian bol na služobnej ceste, hoci v jeho slovníku to mohlo znamenať niečo úplne iné ako v mojom. Svojimi očami som ho videla v odľahlom hoteli, ako si hovie v posteľných plachtách s dlhonohou blondínkou.
Keď sa vráti, musíme sa porozprávať. Ako to oficiálne ukončiť, pretože pre mňa naše manželstvo už prestalo existovať. Nemohla som mu odpustiť zradu. Keby sme sa pomaly vzďaľovali, keby plameň vyhasol, keby sme sa vo veciach nezhodli, možno by som sa mohla brániť, snažiť sa alebo sa rozísť bez výčitiek a urazenosti. Ľudia sa menia a menia sa aj ich pocity.
Ale zrada? Nemusíme sa milovať, ale mali by sme sa navzájom rešpektovať. Na druhej strane zrada je úplný nedostatok úcty. Môj manžel sa rozhodol. Vybral si blondínku, ktorá bola vydatá.
Presne tak, vydatú ženu… lámala som si hlavu, čo s tým mám robiť. Mám povedať štvrtému v poradí, že je paroháč? Zdanlivo to nebola moja vec, ale zároveň moja, pretože milenec, s ktorým mu manželka robila paroháča, bol môj manžel. Mal vedieť, že z neho robia idiota. Ale možno to vôbec nechcel vedieť? Alebo ešte horšie, vedel a bolo mu to jedno?
Zlom nastal, keď som ich videl spolu. Krystian sa mal v ten deň vrátiť zo služobnej cesty. Išla som na kúpalisko. Chcela som si zaplávať, ísť do sauny, uvoľniť napätie, ktoré sa vo mne nahromadilo za posledných pár dní. A narazila som na nich, ako sa bozkávajú v parnej saune. Blondínka si držala nohy v kolenách a jeho ruka zablúdila pod jej uterák.
Osud má naozaj zvláštny zmysel pre humor. Keď sme spolu začali chodiť, často sme chodili aj do bazéna, Krystian to tam mal rád. Priviedol ju aj k nám domov? Do pekla, dosť možno.
Má právo vedieť,
Keď som vošla do sauny a sadla si na lavičku oproti nim, zdesenie, ktoré sa Krystianovi vykreslilo na tvári, bolo také veľké, až bolo komické. Trochu ako prehnaná reakcia v kreslenom filme. Začala som sa smiať. Vyhodil jej nohy z kolien, ona zapišťala. Nevydržala som to, odišla som. Srdce mi bilo ako šialené a na druhej strane sa mi uľavilo, že sa tento rozhovor odloží.
Krystian sa vrátil domov len preto, aby sa zbalil. Nič nevysvetľoval, neospravedlňoval sa. Bože, s kým som strávila posledných šesť rokov svojho života? Toto nebol muž, ktorého som poznala.
Napísala som manželovi tej blondínky a položila som kávu na stôl. Z pomsty. Okrem toho som sa rozhodla, že ten chlap má právo vedieť, s kým žije, býva a spí pod jednou strechou. Bol pre mňa len profilovou fotkou, menom, a zároveň mi bol blízky, pretože sa mu stalo to isté, čo mne.
Po dvoch dňoch mi odpísal a požiadal ma o stretnutie. Tie dva dni som sa vyžívala v chaose pocitov, od hnevu cez zúfalstvo a pochybnosti až po pobavenie. Môj svet bol v troskách. Hanbila som sa to priznať rodine a priateľom. Okrem toho som manželovu milenku nahlásila jej manželovi. Český film.
Verila som, že som urobila správnu vec, ale keď ma ten muž požiadal o stretnutie, prepadla som panike. Čo odo mňa očakáva? Prečo sa potrebuje so mnou rozprávať? Cíti sa kvôli mne zle? Chce sa mi poďakovať?
Keď som neodpovedala, napísal mi znova. Súhlasila som. Dobre, musíš niesť dôsledky svojich činov. Keďže som s ním nadviazala kontakt ako prvá, nemôžem teraz vycúvať. Ukončíme to, poviem mu, čo viem, a on sa odpojí. Dohodol som si s ním stretnutie v kaviarni neďaleko môjho domu.
– ‘Prepáčte, že som taký dotieravý, ale… budúci mesiac mám prvý rozvodový prípad,’ povedal mi na dobré ráno.
To znamená, že som mu nepovedal nič nové. Jeho svet sa zrútil skôr ako môj… Po prvotnom šoku prišiel hnev. Na Krystiana. Blondínka sa aspoň rozvádzala, a on, hajzel, konal na dvoch frontoch!
– Takže som ťa neprekvapil… – zamrmlal som. – Vy dvaja ste si už nerozumeli.
– Dalo by sa to tak povedať. Asi pred pol rokom podala Marta žiadosť o rozvod, v odôvodnení tvrdila, že ju zanedbávam a pravdepodobne podvádzam. Pravdepodobne, pretože nemá a ani nemôže mať žiadne dôkazy. Nemám vo zvyku porušovať svoje slovo.
– Na to máš teraz dôkaz, že to bola ona, kto sa mýlil.
– V skutočnosti nie. Nič som nevidel. Ty si jediná… – pozrel mi do očí takmer prosebne.
– Čo chceš? – Spýtala som sa, hoci som to už tušila.
– Viem, že žiadam veľa. My sa nepoznáme, nie sme priatelia a ty mi nič nedlžíš. Ale na svojej strane mám len teba. A ty si jediný, kto môže svedčiť v mojom rozvodovom konaní.
Bol som zmätený, nevedel som, ako sa mám správať. Všetko vo mne kričalo, aby som odtiaľ vypadol. Dištancovať sa, riešiť vlastný rozvod, prihlásiť sa na jogu, ostrihať si vlasy a nainštalovať si nejakú zoznamovaciu aplikáciu. Nie je to to, čo robia ženy po štyridsiatke, keď sa im rozsype život? Načo bojovať v cudzej vojne, keď som mala na obzore svoju vlastnú? Ale keď som sa mu pozrela do očí, videla som v nich to isté, čo som videla, keď som sa na seba pozrela do zrkadla.
Ako som to mohol urobiť? Ach, áno!
Pred súdnym procesom sme sa opäť stretli, aby sme doladili podrobnosti. Nebolo toho veľa. Niekoľko aktualizácií jej aktivít na sociálnych sieťach a jedna situácia v saune. Rýchlo sme prešli na iné témy, prechádzku v parku, ktorý sa práve menil na jesenné farby.
A hoci som sa ešte stále ostýchala stretnúť s Wojtekom ráno, zrazu som sa cítila uvoľnená. Netrápilo ma, že o týždeň budem vypovedať na súde v rozvodovom konaní manželovej milenky. Ani to, že môj právnik už tiež podal žiadosť o rozvod a ja som nevedela, ako bude vyzerať moja budúcnosť. Jednoducho som chodila okolo a rozprávala sa s týmto mužom. Celkom zaujímavý chlap….
Nebol výnimočne pekný ani atletický. Zato bol dosť vtipný, mal úžasnú pamäť, v ktorej si uchovával množstvo anekdot, a dokázal aj našu nepríjemnú situáciu obrátiť na niečo vtipné. Neviem, čo sa na ňom nepáčilo tej blondínke, lebo sotva to bolo tým, že by ju nudil. Aj keď nuda je relatívny pojem. Tak ako aj vkus. Čo je pre niekoho med, je pre iného kopřiva.
Desať minút svedčiť v cudzom prípade bolo jedno z najväčších ponížení v mojom živote. Najmä preto, že právnici oboch strán a súd chceli vedieť podrobnosti. Veľa detailov. Kto sedel a v akej polohe, kto sa kde držal za ruku a či si bol istý, že je tak vysoko. A či som si nevymýšľal, pretože som istým spôsobom aj zúčastnená strana. A tak ďalej a tak ďalej…
Keď som vyšiel z miestnosti, na chodbe som sa zrazil s Krystianom.
– Ako si nám to mohol urobiť! – uškrnul sa a odišiel chodbou preč.
Smiešne! Urazený Krystian sa urazil, že som povedala pravdu.
Wojtek naopak.
– Ďakujem. Viem, že to pre teba nebolo príjemné, o to viac si cením, že si neustúpil. A ty si bol skvelý, nenechal si sa zlomiť. Mal som chuť ti zatlieskať, násilne som sa ovládol. Z vďaky ti kúpim večeru s dobrým vínom. Nie, nie, nie, neberiem nie ako odpoveď, – varoval ma.
Večera bola vynikajúca a víno bolo skvelé. A opäť sme sa dobre porozprávali. Aj keď práve prebehlo Wojtekovo rozvodové pojednávanie, dokázali sme sa zasmiať. Touto jednou večerou sa to neskončilo. Písali sme si. Nič moc. “Čo je s tebou” a tak. Občas sme si vyšli na kávu. Potom mi to Wojtek vrátil a svedčil aj na mojom rozvodovom konaní. Išlo to rýchlo. Zdalo sa, že Krystian chce odo mňa odísť rovnako ako ja od neho.
Ako zotavujúca sa slobodná žena som sa musela nanovo naučiť žiť sólo. Nemyslela som si, že tesne pred štyridsiatkou opäť vyrazím na manželský trh, ale život rád prekvapuje.
Znovu milujem a som milovaná
– Teraz to môžem urobiť oficiálne… – Wojtek mi zavolal, keď som mu poslala správu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť.
– Ako čo?
– Aby sa ťa opýtal, či so mnou pôjdeš na rande. Pôjdeš?
– Áno – odpovedala som bez váhania, myslela som si, že je to jeden z jeho vtipov.
Ale on vôbec nežartoval. Aj vtedy, keď ma na tom rande vzal za ruku a preplietol svoje prsty s mojimi. Áno, sľúbila som si, že sa nebudem ponáhľať do ďalšieho vzťahu, ale Wojtek… to bolo niečo iné. Ja som ho nehľadala, on sa našiel sám. A bol hneď vedľa už niekoľko mesiacov, nemusela som ho spoznávať, pretože som ho už poznala a mala rada. A dotyk jeho ruky mi robil veľkú radosť….
Nikam sme sa neponáhľali. Pomaly sme si zvykali na novú realitu, na pohľad z inej perspektívy. Až sme nakoniec vedeli, že to je ono. Že sa jednoducho potrebujeme v našom živote navzájom. A hoci to zboku vyzerá ako jeden veľký žart osudu, pre nás je to naozaj, naozaj, asi navždy, ak vôbec nejaké navždy existuje.
Predala som byt, v ktorom som bývala s Krystianom. Keďže som začínala odznova, začínala som odznova. Nechcela som žiť na mieste, ktoré sa mi spájalo so zlyhaním, nevydareným manželstvom, klamstvami a zradou. Wojtek sa tiež zbavil svojho bytu. Kúpili sme si malý domček so záhradou na úver. Mesiac predtým sme si na matrike povedali “áno”.
Naopak, veľmi vášnivý vzťah medzi našimi bývalými manželmi neobstál v skúške času. Zrejme románik, ktorý netreba skrývať vo dvojici v saune, už nebol taký vzrušujúci. No klamal by som, keby som povedal, že im obom želám všetko najlepšie….
Aj keď by som im asi mala poďakovať. Pretože opäť platí, že milujem a som milovaná, zatiaľ čo môj vyvolený, ak niečo sľúbi, slovo dodrží. Dúfam, že aj keď jedného dňa táto láska vyhorí a my sa rozídeme, úcta a priateľstvo zostanú. Bože, na čo to myslím?
Vojtek by sa tomu hneď zasmial. “Rozchod? Aký rozchod, ženská! Máme predsa zásluhy, to je silnejšie ako manželské putá!” -to by mi povedal.
